Via Pálffy - Atrakcia 3

3 Palác palatína Pavla Pálffyho v Podhradí (torzo)

Kedysi jedna z najvýznamnejších ranobarokových stavieb v strednej Európe

Dnes vo svojom pôvodnom rozsahu už nejestvujúci palácový komplex obklopený rozľahlou záhradou, ktorý bol známy ako pálffyovská záhradná rezidencia, bol v dobe svojho vzniku výnimočným stavebným počinom. Ak by sa zachoval dodnes, patril by k najvýznamnejším ranobarokovým príkladom svetskej architektúry nielen na Slovensku, ale všetkých krajín, ktorým v minulosti vládli Habsburgovci. Palác nechal pre seba vybudovať gróf Pavol Pálffy (1592 – 1653), jeden z najvplyvnejších uhorských aristokratov prvej polovice 17. storočia. Budovanie bratislavského sídla Pavla Pálffyho bolo odrazom postavenia pálffyovského rodu v Bratislavskej stolici. Pavol počas svojho života vybudoval obrovské domínium, ktoré mu umožnilo z vlastných prostriedkov dotovať prestavbu Bratislavského hradu, ktorou ho poveril uhorský snem a cisár Ferdinand II. Súbežne s touto stavebnou akciou, na ktorej sa podieľali významní cisárski architekti, stavitelia a umelci, Pavol budoval svoj palác v Podhradí. Práce na jeho výzdobe vykonávali tí istí umelci, ktorých Pavol Pálffy angažoval na výzdobu komnát Bratislavského hradu. Až po dokončení svojho paláca Pavol dosiahol najvyššie krajinské úrady a už ako uhorský palatín svoj palác využíval ako svoje hlavné sídlo v meste. Najväčšia sláva výnimočného paláca však končí smrťou svojho stavebníka.

Turistická zaujímavosť:

Súčasníci Pavla Pálffyho obdivovali nielen architektúru tejto skvostnej budovy stojacej mimo mestských hradieb, ale aj k nej priľahlú záhradu. Tá bola kvôli svojej terasovitej polohe obdivovanejšia, ako v tom istom čase vybudovaná záhrada Valdštejnského paláca v Prahe.

Jej hlavnou atrakciou bola tzv. Pálffyho lipa, ktorá bola obohnaná sústavou terás – filagóriou, na ktorej Pavol Pálffy trávil so svojimi hosťami dlhé hodiny. Kulisou im bola vôňa kvitnúceho stromu v kombinácii so spevom vtákov.

Po vymretí Pavlovho potomstva zdedil palác s najväčšou pravdepodobnosťou palatín Mikuláš Pálffy (1657 – 1732), vnuk Pavlovho staršieho brata. Ten architektúru budovy doplnil niektorými novými prvkami, vybudoval napr. vstupný portál do objektu a vežu na severovýchodnom nároží paláca. Pálffyovci palác vlastnili do roku 1870, vtedy ho predali mestu. Palác sa stal kasárňami, neskôr sirotincom. V roku 1922 začal slúžiť ako študentský domov. Čoskoro bola väčšina komplexu zbúraná a zachoval sa iba malý zvyšok záhradného krídla. Tak skončila história jednej z najvýznamnejších ranobarokových pamiatok stredoeurópskeho regiónu.

Na objekte prebieha dlhodobo  rekonštrukcia. Na prízemí  je výstavná miestnosť, ktorá slúži na príležitostné expozície, hlavne umeleckého charakteru.

 

Otváracie hodiny:

Pondelok – Piatok: 14:00 – 18:00

Sobota - Nedeľa: zatvorené

Viac informácií:

Informačné centrum Bratislava

Klobučnícka 2, 814 28 Bratislava

Tel.: +421 2 16186, info@bkis.sk, www.bkis.sk